sobota 27. decembra 2014

"Á zasa."

Podedila som schopnosť rozbiť aj to nerozbitné. Žiaľ. Ale dostala som do vienka na oplátku mnoho iných úžasných schopností, že? ;)
Dva dni pred Vianocami som dostala darček, krásneho keramického anjelika. Príliš neobľubujem barokových anjelikov a tento ním našťastie ani nebol. Bola to žena anjel, vyjadrovala ženskú silu, lásku a krásu a cítila som sa príjemne keď som naň hľadela. Asi je všetkým jasné, že sa nedožila ani Vianočného večera. Naozaj ma to mrzí.
V ten deň ráno som s veľkým rachotom rozbila peknú keramickú dózu, ktorú som si kúpila tiež dva dni pred tým (asi by som sa mala začať báť, že mi rozbitné predmety vydržia iba dva dni). Rýchlo som deti poslala preč, aby sa neporezali a pri zbieraní črepov som hrozne frflala. Deti boli zvedavé aj na črepy aj na frflajúcu maminu a tak stále z izby vykúkali. Videli, že to nie je sranda, upratať všetky črepy. Koniec-koncov nevideli to prvýkrát. Zvyčajne rozbijem niečo s obsahom lepkavým alebo mastným alebo hnusne sypkým. Potom to treba pozametať, poumývať, povysávať a zase poumývať a niektoré úkony zopakovať aj viackrát.
Po dlhom dni, keď už Jojko spal a myslela som si, že aj Sofinka, šla som si vyložiť nohy a trošku si oddýchnuť. Ale namiesto toho som rozbila spomínaného anjelika. Keď sa s rachotom rozletel po zemi, z detskej izby sa ozvalo: "A zasa."
Sofinka to správne skonštatovala a jej hláška mi pomohla smiechom zahnať hnev na samu seba.
Ďakujem :)

PS: Môj ocino má práve črepy anjelika doma, lebo som ho so slovami "Ty máš rad puzzle." poprosila, aby mi ho skúsil pozliepať dokopy. Dúfam, že sa podarí, ak nie, ďakujem aspoň za snahu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Môžete dať like :)