No budem toto všetko na polícii vysvetľovať?
Jeden večer, keď som si ľahla do postele a myšlienky v mojej hlave mali konečne priestor aj na niečo iné ako len na: "Čo budem variť?" "Ako ich zajtra zabavím?" "Čo a kedy operiem a ožehlím?" "Kedy mám ísť nakúpiť?" "Ako mám prežiť deň bez neustáleho kričania?", som si zrazu uvedomila, že som úplne vypustila z hlavy svoju zákonnú povinnosť do 15 dní ohlásiť zmenu vlastníka vozidla (ako aj akúkoľvek inú zmenu).
Znova sa pýtam samej seba: "Budem toto všetko nejakému policajtovi vysvetľovať?" Určite nie.
Po konzultácii s kamarátkou, či mám ísť za škaredú a blbú alebo peknú a blbú, rozhodla, že nech sa je aspoň na čo pozerať.
Základom bolo nájsť si aspoň čas na umytie vlasov. Ale nedalo sa. Myslela som si, že uspím deti, navarím na zajtra obed (keďže neviem koľko času strávim na polícii) a hupsnem do sprchy. Deti sa samozrejme uspať nedali bez toho, aby som tam bola. Stále niektorý z nich vyliezal a niečo vymýšľal. Ten menší sa pri tom ešte aj spokojne provokatívne usmieval. Náš vysmiaty Jojo.
Keď to o 21:45 Sofinka zaklincovala výkrikom: "Kakáááť!", tak som si umyla vlasy aspoň nad vaňou, kým mi tam ona popod nos smradkala a popritom som sa snažila jej spievať pesničky. Samozrejme dole hlavou.
Tým len chcem povedať, že som druhý deň nebola ani len za tú peknú...
Ale za to, na polícii som bola celý čas za blbú. Ako som sa nachystala, tak som mala. A to ani nie som blond, ale tam som bola ako osoba s najsvetlejšími vlasmi na svete.
Keď som vstúpila, tak som si oduševnene išla čítať oznamy na 25 nástenkách. Všade ale boli tie isté a najčastejšie sa opakoval oznam o poradovom lístku a o tom, že sa nemáme policajta za okienkom pri prepážke nič pýtať, že informácie nám poskytne policajt vykonávajúci technickú obhliadku. Toho som ale pri letmom pohľade nevidela.
Pochopila som teda, že je tu časenkový systém a pristúpila som k automatu na poradové lístky. Krásne viditeľný a blikajúci nápis "DOTKNITE SA OBRAZOVKY" ma oslovil v štýle technológii 21.storočia.
Pristúpila som a dotýkala sa a dotýkala. Po chvíli som začínala mať pocit, že som na vzdelávacom krúžku, lebo neustále sa mi striedali obrazovky s informáciami. Potom som ako taká húska začala obzerať prístroj sprava, zľava a dokonca priestor odkiaľ by mal lístok vyjsť. Stále nič. Absolvovala som dotykový proces znova. Nakoniec som sa obzrela na dav stojaci v miestnosti a zahľadela som sa na mladého fešáka. Neskôr mi došlo, že jeho pohľad v tej chvíli vravel: "Nie, ja nie, len to nie." Ale stalo sa a ja som ho oslovila s touto úchvatnou otázkou:
"Prosím Vás, neviete, či ten automat funguje?"
Pousmial sa a pristúpil ku mne, či skôr k automatu.
"Pokiaľ viem, tak áno. Čo potrebujete?"
Na tri dotyky mi vytlačil lístok. Fešák, milý a ešte aj ochotný. Takže baby, ktoré ste nezadané a stále sa trápite otázkou "Kam mám chodiť, aby som niekoho stretla?" Odpoveď - na políciu ;)
Môj pokus vytlačiť si lístok bol preto neúspešný, že som celý čas tlačila okraj vyznačených tlačítok, ktoré súžili na zobrazovanie informácii. Krásne som sa vyznamenala. V tejto chvíli som už 100% vedela, že na blbú sa hrať nemusím, lebo ňou v tejto chvíli som.
Na mojom poradovom lístku bolo číslo 120. Pohľadom som vyhľadala informačnú tabuľu s poradím a boli tam čísla 32, 33 a 35. Hm. Pozrela som znova na nástenku, odkiaľ som sa dozvedela, že zmena vlastníka sa vybavuje na 1. poschodí. Ja som bola práve na prízemí.
Vyšla som teda po schodoch, kde bol na nástenke oznam, že lístky vytlačené na prízemí, na tomto poschodí neplatia. Už som bola z toho úplný jeleň, tak som sa opýtala nejakej dievčiny. Našťastie oznam sa môjho lístku netýkal. Sadla som si teda do čakárne a vytiahla si knihu. Mladý fešák si s úsmevom sadol oproti. Cítila som medzi nami nejaké spojenie, potom som si uvedomila, že mi zrejme pripomína nejakého herca a preto mám pocit, že mi je povedome blízky. Vypustila som ho z hlavy, veď doma mám aj tak najväčší mužský poklad - môj poklad!
Zrazu sa na tabuli objavilo číslo 122 a odkazovalo na prepážku na prízemí. Ostala som mierne zmätená. Keď sa po 6 minútach na tabuli objavilo číslo 125, zľakla som sa, že som moju 120 prepásla niekde na schodisku medzi prízemím a prvým poschodím. Kedže všetky informácie, ktorými bol automat na poradové lístky napumpovaný, som mala prečítané, spomenula som si, že pomocou PINu, ktorý je uvedený na každej časenke, sa dá preveriť poradie. Šla som teda znovu na prízemie a mierne roztrasene naťukala svoj PIN na obrazovku.
- Časenka je neplatná -
Keď som tento oznam zbadala na monitore, nahnevala som sa na seba a hneď som si vytlačila nový lístok. Bolo na ňom číslo 133 a vraj som 80. v poradí.
- Dokelu, stratila som 13 miest v poradí! - V duchu som si nadávala.
Starý lístok som pokrčila a zahodila do koša pri kávomate.
Pri ďalšom motkaní sa, som zistila, že vzory tlačív na nástenke sú iné ako ten, čo som si vytlačila z internetu. Bolo na nich viac miesta pre osobné informácie a menej pre technické. Pre mňa to bola výhoda, lebo vo Ford servise, kam chodím na prehliadky mi neboli schopní povedať moje číslo motora a číslo podvozku. Dokonca z ich strany padol návrh, aby som ako číslo motora uviedla posledných 5 čísel VINka.
Na tlačive, ktoré bolo k dispozícii priamo na polícii, nepotrebovali všetky tieto technické údaje, iba ľahko dostupné VIN.
Tak som rýchlo začala vypisovať nové tlačivo a sledovala som ako na nástenke bliklo číslo 131.
- Rýchlo, rýchlo, už budeš na rade.- Hnala som sa do super výkonu, čo malo za následok, že mi začali podať na zem veci.
- 132!
Čakám až zasvieti číslo 133. Tabula nad dverami, kde bolo číslo 132 úplne zhasla a ostala čierna.
- Koniec? ČO?
Šla som sa pozrieť bližšie ku dverám. Na nich sa vybavovalo iba odhlásenie vozidla. Keď nad dverami po chvíli naskočilo číslo 135, bolo mi jasné, že moja 120 je platným číslom v poradí za aktuálnym číslom 43 nachádzajúcim sa na tabuli, lebo tu som nesprávne.
Ufff, lístok je v koši a ja som stratila 13 miest v poradí.
Ide o čas, čas sú nervy (v tomto prípade ani nie tak peniaze), mám doma dve hladné detičky. A tak som počkala až si párik zoberie z kávomatu svoje poháriky a strčila som ruky do koša, aby som v nich hľadala svoj zožužlaný lístok s číslom 120. Ha, to ste čakali?
Za chrbtom som mala plnú miestnosť čakajúcich a nudiacich sa ľudí. Ja som našťastie šla na vyššie poschodie, kde ma nikto nevidel ako sa hrabem v koši (nie tak celkom, lístok ležal na dosah). Predtým som sa ale vrátila k automatu na časenky a znova si preverila aktuálnosť môjho lístka. Predtým som zrejme zle zadala PIN, lebo teraz mi prístroj vypísal, že je lístok platný a som 68. v poradí. Vyšla som po schodoch a sadla si do čakárne. Vytiahla som knihu Žena cestovateľa časom a čítala. Za hodinu stihli vybaviť čísla od 49 po 55.
Je to na dlho.
Vstala som a odišla domov k deťom. Najedli sme sa, pospali si a na políciu som sa vrátila o 15tej. Povedala som si, že keď mi náhodou utečie poradie s číslom 120, ešte mám lístok s poradím 133 :)
Po zadaní PINu ma automat informoval, že som 2. v poradí. Vybehla som na poschodie, kde boli všetky okienka zatvorené. Asi mali neskorý obed.
Čerstvo oddýchnutý mladý policajt otvoril svoju prepážku, nad ktorou bliklo číslo 119. Nikto sa nedostavil a tak po chvíli ho vystriedalo číslo 120.
Pristúpila som k okienku, ktoré malo akési kartónové plexisklo, takže policajt si nemal šancu všimnúť, či som krásna alebo nie. Policajt nemal šancu ani zistiť, či som blbá alebo nie. Pozdravila som ho, neodzdravil. Chaoticky som mu začala podávať všetky možné papiere a doklady.
"Ukončenie leasingu?" Opýtal sa ma.
"Áno."
"Chcete iba ukončiť leasing?"
"Áno a chcem byť vlastníkom."
Vrátil mi jeden doklad, po chvíli druhý, oznámil mi, že mu mám dať 12 EUR, dal mi potvrdenie napísané tretiackym písmom a povedal, že mám chvíľu počkať. Potom mi dal techničák do ruky, ktorú som si pri vyťahovaní z okienka tresla o jeho okraj a bežala som odtiaľ preč akoby som ten techničák ukradla.
Nikoho tam nič nezaujímalo ohľadom mojej nedodržanej zákonnej lehoty ani neúplných technických údajov. Ja som sa kvôli tomu nastavila na režim "BLBÁ" a zbytočne.
Nevadí, hlavne že je to za mnou a mám nový techničák.
:D :D :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára