Ako sme zachraňovali Sofiu z auta

       Dva dni na to ako bolo Sofii v noci zla, až zvracala, som si povedala, že už jej je trošku lepšie, tak môžeme vyjsť aj von. Vybrali sme sa po babku do práce, lebo dedko sa mal v práci dlhšie zdržať a nemohol po ňu ísť.
Pre mňa to bolo príjemným spestrením, aspoň mi rýchlejšie ubehne čas, keď je Sofinka z toho všetkého taká mrzutá.
       Moja Kvapka, je moje auto. Je to Renault Clio II z roku 1999 a kúpila som ho už ako ojazdené 9-ročné auto. Bolo celkom spoľahlivé, len tesne pred Sofinkiným narodením sa začalo kaziť a papalo stále viac peňazí. Najlepšie bolo, že som ho kúpila iba s jedným kľúčom a ešte aj bez servisnej knižky. Pri predaji mi tvrdili, že všetko majú, ale potom to zrazu nevedeli nájsť. Nevadí, nič z toho mi aj tak nechýbalo až do jedného momentu.

Divoká noc ako z Exorcistu

       Asi tak pred dvoma týždňami sme mali veľmi divokú noc.
       Sofinka mala silnú horúčku a hoci pokojne spala, robilo mi to starosti. Možno aj ten pokojný spánok ma znervóznil, lebo zvyčajne sa v noci budí a vymýšľa, lebo by sa chcela hrať. Bola veľmi horúca, ale nevedela som jej zmerať teplotu, lebo čokoľvek sme jej dali do pusy, ihneď to vypľúvala. My máme iba teplomer na cumlíku. Iný druh teplomeru, ktorý treba niekam strkať - do riťky, pod pazušku, do pusinky, či uška, sa u nášho živého dievčatka nedá použiť, lebo sa neustále pohybuje a myká a bráni.